reklama

O časoch, keď sa začínali nosiť minisukne...

Moja mama bola krajčírka. Vyučila sa iba tak, pri svojej staršej sestre, ktorá bola naozaj vyučená a dokázala ušiť čokoľvek. Mama tiež dokázala ušiť čokoľvek, čo sa jej chcelo. No nie všetko sa jej chcelo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)


 Akosi sa mame nechcelo ísť s módou. Prišli raz za ňou mladé dievčence od susedov.
 -Tetyčka, neušily by ste nám také minysukne, jak sa ščúleky začínaju nosit?
 -Ále dze, dzifčátka? To je na mna moc moderné. Také veci já nevím šit. Idzte za mojú sestru, tá je vyučená krajčírka, tá vám to ušije raz dva. Pre nú je to nyšt. Já šijem len pre staré ženy, fertuchy, lajblýky, sukne, firhongy, duchne a tak...
 Najradšej šila mama pre „sedláčky“ alebo pre staršie „remeselnýčky“. Sedláčky nosievali vtedy široké sukne a čím bolo chladnejšie, tým viacej ich na sebe mali.
 -Tak, čo to bude neska?
 -Sukna, pany Minárička.
 -Zasek sukna, šak som vám jednu šila pred mesácom, – čudovala sa mama. – Čo jú nestačilo len vyprat?
 -Ále, šak perem každý týden. Dny sú furt kratšé a kratšé. Slnko málo svíci, prichádza zima. Mosím sa trošku obložit, jak cibula, aby som v zime nezmrzla odspodku. U Juráčkovéj ve Vesne som vidzela takú peknú látku, tak som na to oferuvala pár korún.
 -A možná že ste aj dobre spravily, lebo šak furt sa len zdražuje a zdražuje.
 -Máte recht, Minárička! Minulý týden som u Tučka kupuvala desat žemlý a predstafte si, Tuček scél ode mna tri koruny! „Jak to – ohradzila som sa - šak jedna žemla stojí dvacatpet halýrof?“ A ón, že praj som zaspala dobu, či nečítam noviny a neočúvam rádyjo. Že sa rušá pethalýrnyky a ceny sa preto upravuju smerom hore. Jak chudobný človek k temu prinde? Prečo sa tý ceny neupravujú smerom dole? Za chvýlu si zmyslá, že zrušá halýre vóbec a to potom žemla bude stát korunu? Šak pokapeme od hladu!
 -Aj tak ráz bude! – zaveštila si moja mama. – Šak sa len kuknyte: kedysik, ket som bola malá, kilo cukru stálo osemdesát halýrof! A neska? Sedem korún!
 -No vidzíte! Ony si tušim myslá, že sa tý penáze kocá jako krályci. Ím sa to lachko zvyšuje, ket maju platy hádam aj vác jako pettysíc korún. Víte čo, račšik o tém nehovorme, lebo ma rozhodzí od jedu a nebudete moset any tú suknu šit, leda by mi jú oblékly do truhly.
 -To by bola škoda, takú peknú látku dávat do hrobu. Treba jú trošku obnosit. Kolko metróf teho máte?
 -Dva aj pól. Bude to stačit?
 -Čo by nestačilo? Napredku to necháme hladké a sámiky spravíme po bokoch a v zadku. Dĺžku necháme jakú? Neskrácime to? Ščúleky sa móda skracuje.
 - To by zme mosely skracuvat šecký sukne, aj tý staré. A potom – ide zima. Nechajte to jako minule. Možná na leto si dám ušit néčo kratšé, tak pod kolená.
 -Aj já si tak myslým, že pod kolená by zme to vydržaly. Tý mladé nemajú hambu! Tým by stačíl okolo pása kapesnýk. Já si to skrácim pod kolená a nejaký čas budem v tém chodzit len po zahrade, aby som si zvykla.
 -Vám je dobre, Minárička, vy ste remeselnýčka, nosíte moderné šaty. Ale my, čo zme sedláčky, nosíme sukne. Nevím, nevím, jak sa my budeme prispósobuvat téjto modernéj dobe.
 -No čo? Začnete nosit šaty jako my, čo zme z remeselnýckych rodzín. Mojá mama nosila sukne. Já som sa vydala za murára a nosím šaty. Zvykla som si.
 -Sodoma-Gomora! Nevým, jak si na to zvyknem. Možná skoro umrem a budem mat po probléme.
 -Len tak skoro neumírajte. V pondzelek si prindzite pre suknu, aby ste jú móhly ešče trochu obnosit. Čo by som já s nú robila, keby ste umrely? Váš muž jú na rolách nosit nebude.
 -Prindem, nebojte sa! A kolko to bude stát?
 -Šest korún! – povedala mama, ani okom nemrkla.
 -Šest? Šak minule ste scely len pet padesát...
 -Sama vidzíte, jak šecko zdražuje a ceny sa zaokrúhluju. Aj cvérny stály tri padesát a neska už su za štyry koruny.
 -Mosím vám to uznat. Nevím, nevím, jak to šecko dopadne. Či si nebudeme nakonec moset zvyknut chodzi nahaté.
 -My temu nezabrányme a jak poznáme chlapóf, tý proci temu nebudu.
 -Ále, nebojte sa, Minárička! Nahaté budu moset chodzit len mladé hepy! Na tém budu chlapi trvat. No nám, starým babám to naší muži v žádnem prípade nedovolá...

Marián Minárik-Častovský

Marián Minárik-Častovský

Bloger 
  • Počet článkov:  279
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík:  Historky spod Častovskej vežePoviedkyMoja poéziaÚvahySpomienkyMyšlienkyNedeľná chvíľka poézieNapadlo miMinipríbehyMoja rodná ČastáNeznáme objektyPríbeh s fotografiamiVýpisky z k níhŠperkyZ ciest po zemskej guliSpravodajstvo pod čiarou

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu