Keď bol Vlado na vojenčine, prišiel niekedy v apríli na svoju prvú dovolenku. Vybral si naraz celých desať dní. Ubehli ako voda. A voda - ako je všeobecne známe - uteká oveľa rýchlejšie než dni, ktoré sa míňajú po jednom každých dvadcaťštyri hodín. Vlado si uvedomil, že najbližšia dovolenka by prišla do úvahy niekedy za rok. A to sa nepáčilo ani jemu, ani Ľudke.
Netrvalo dlho a Vlado riešenie našiel. Vo vojenských predpisoch zistil, že keď sa vojak žení, má nárok na dva týždne mimoriadnej dovolenky. Keďže iné riešenie problému nebolo, súhlasila aj Ľudka, že sa teda musia zobrať.
Keď to Ľudka najskôr povedala svojej mame, tej to bolo jedno. Šla teda aj za otcom, lebo ten bol na každé závažné rozhodovanie prísnejší a rozumnejší.
"Tato, my sa s Vladom mosíme zebrat!" - vysypala na neho podstatu problému bez zbytočnej omáčky.
Otec prerušil rúbanie dreva. Búchal si opakom sekery do vypracovaných mozoľnatých dlaní, prstami hladkal jej ostrie. Pohľad mal upretý kdesi do zeme, premýšľal. Vyzeralo to celkom nebezpečne. No po chvíli pokrčil plecami a - dalo by sa povedať - kapituloval.
"Nuž, čo sa dá robit? Ked mosíte, tak mosíte."
Svadba bola ešte v máji. Vladov otec bol v tom čase predsedom MNV, tak to problém nebol. Sám ich zosobášil.
Ľudkin otec zabil sviňu, všetci sa najedli, potancovali si, Vlado si užíval ďalšie dva týždne dovolenky, ktorá tiež utiekla ako voda. Ľudka sa stala slamenou vdovou.
Prešlo leto, nastala jeseň a Ľudkin otec si akosi s podozrením prezeral mladú nevestu.
"Očúvaj ma, Ľudka. Kukám sa na teba už ale štyri mesáce a ty si furt chudá, jak Pekové kozy. Neny to dzivné?"
"Prečo by to malo byt dzivné?" - čudovala sa Ľudka. "Šak som dycky bola chudá."
"Ked mi pamat dobre slúži, Vlado bol na prvéj dovolenke v apríli. Odvtedy je už pet mesácov. Hádam by to už na tebe móhlo byt vidzet, né?"
"A odkát ste zebraly, že som v druhém stave? - začudovala sa Ľudka.
"Odkát, odkát! Šak ty si mi povedzela, že sa mosíte zebrat. Alebo né?"
"To je pravda, ale my zme sa nemosely brat preto, že by som čekala dzíta, ale preto, lebo Vlado by ináč z vojančiny nedostál už žádnu dovolenku..."
A tu sa už Ľudkin otec riadne nahneval. Z celej sily zaťal sekerou do nátona, div ho nerozdelil na dve časti.
"Tak to ste ma teda porádne nasraly! G vóly vašéj svadbe som zabil svinu, kerá mala úbohých stotricat kilo. Je ci jasné, že tá by bola móhla mat do Vánoc aj dvestopadesát kilo? Ic mi z očí, lebo vytáhnem z nátona tú sekeru a premascím ci z nú chrbet. Já blbec..."
Ľudka teda radšej odišla za mamou a jej otec sa dal do rúbania. Do večera narúbal dvakrát toľko dreva, než obyčajne...