reklama

6(8) Môj brat Tibor ako lesný muž

Občas Tibor nakúpil pár pív a zaniesol ich hlboko do lesa lesákom, ktorí tam pílili staré stromy a odskočiť si na nejaké to pivko nemali čas. Podebatoval s nimi chvíľu a pobral sa zasa ďalej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

 Tiborovi sa tiež nechcelo vracať sa z lesa domov len preto, aby sa naobedoval. Našiel si malú čistinku, z kameňov na nej vytvoril ohnisko. Lesákov poprosil, aby mu z dreveného kmeňa vyrezali štýlovú lavičku. V ohnisku zapálil staré raždie, na ohníku opiekol kúsok slaniny a zajedol chlebom, ktorý vždy a všade nosil vo vrecku. Neskôr na čistinke - kúsok od ohniska - postavil z kameňov malú prírodnú ľadničku. Do nej uložil pár zemiakov, soľ, cibuľu, horčicu, ba i kuchynský nožík a zápalky. Do igelitového obalu vložil papier s inštrukciami pre náhodných návštevníkov. Ak má niekto hlad a chuť, môže sa zo zásob obslúžiť, ale nabudúce by mal zásoby doplniť. A "nemosý teho byt mén, skór vác, aby bylo i pro dalšý pocestné“. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Miestni turisti Tiborovu čistinku rýchlo objavili a stala sa častým cieľom ich prechádzok, takže nakoniec tam bolo rušno ako v Prahe na Václaváku. Tibor odpočívadlo doplnil stĺpom so smerovkami, ktoré orientovali pocestných o smeroch i vzdialenostiach nielen do Ríma, Paríža, Moskvy, či Tókya a Káhiry, ale aj do našej rodnej Častej na Slovensku.

Neskôr si však čistinku prisvojovali aj ľudia, ktorí Tibora vôbec nepoznali. Ak sa tam náhodou zastavil, zazerali na neho, prečo ich vyrušuje. Preto sa jej staviteľ a tvorca rozhodol opustiť ju.

Keď som ho raz prišiel navštíviť a nenašiel som ho doma, spýtal som sa susedky, či nevie, kde by som ho mohol nájsť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Tiborek je v lese, ve svým bungalovu. Ale kde to je, to nikdo neví, on to nikemu nechce prozradit. Je to v púli cesty mezi Adamovem a Útěchovem, tam někde doleva.

Pre mňa táto informácia mala cenu asi ako keby mi povedala, že ihla je niekde v kope sena na ľavej strane niekde uprostred. Ale vybral som sa po ceste smerom do Útěchova. Mal som šťastie. Ani nie po kilometri som zbadal Tibora kráčať dolu cestou proti mne. Vracal sa domov, ale rozhodol, že pôjdeme spolu naspäť do jeho nového sídla, aby som pre budúcnosť vedel, kde to je.

Od cesty to nebolo ani tak ďaleko. S prístupom to však bolo horšie. Dávno nepoužívaná lesná cesta bola zavalená stromami. Nakoniec sme prišli k húštinám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Vydzýš néčo? – spýtal sa ma.

- Len húštiny. Čo mám vidieť? – pýtal som sa nechápavo.

- Pět metrú od teba je mój bungalóv! – prehlásil hrdo.

- Niekde v zemi? – nevedel som sa stále zorientovať.

Tibor ďalej nevysvetľoval, previedol ma pár metrov dolu svahom okolo húštin a pred nami sa objavil hrad na stračej nôžke. Drevená stavba s dvomi etážami v strmom svahu. Nechcelo sa mi veriť, že by Tibor mohol niečo také postaviť.

- To ti pomohli postaviť lesáci? – spýtal som sa ho.

- Oni mi len narezaly drevo. Toto šecko, celý hrad som postavýl sám a za try mesáce.

- Toto si postavil sám? Ty, ktorý si vždy nenávidel prácu?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Predstav sy? Šak any já temu neverým. Boh ma na try mesáce zbavyl odporu k prácy a kukny, čo som postavýl. Já som nescél, aby my pry tém négdo pomáhal. Scél som, aby nygdo o témto mýsce nevedzél. Tu mám božský pokoj.

Bol som prekvapený, že Tibor, ktorý vždy nenávidel prácu, za tri mesiace vo svahu vykopal podzemie a základy, z drevených guláčov vytvoril steny a palisády, terasu, obytný priestor s krbom, pred ktorým bola pevná lavička (pre dve osoby), postelou, malým stolíkom s lavičkou (pre dve osoby), s okienkom, dverami na terasu so zábradlím, s prístupovými schodíkmi a čo ja viem čo ešte. A to všetko bez minimálnych skúseností s murárskymi, tesárskymi a stolárskymi prácami. Drevo mu narezali lesáci. Navyše, cesty, ktoré by mohli náhodných turistov priviesť k bungalovu, zavalili starými stromami.

- Najvačšé staroscy som mál s krbom a s komýnom. Skoro my to tu šecko zhorelo. Komýn som mál spravený len tak, z na seba naukladaných kýblof. Dno som vyrazýl a myslél som sy, že to mosý funguvat. Dým sa tahál šadze, len né hore komýnom ven. Nakonec sem mosel do teho investuvat. Kúpyl sem azbestovú rúru, tý kýble sem dál kolem a do teho som natlačýl zem s cymentom. Ščúl, ket tu zakúrym, choda je venku mráz, vnútry mám teplúčko jak u pekara.

Z poličky vybral malú knižôčku.

- Kukny sa na túto malú knyžečku. Volá sa Víno milencov, je to v slovenčyne. Našól som to na smetyščy. Négdo asy umrél a ony to šecko po ném vyhodzyly medzy smecy. Su to najkrajšé básnyčky o láske od 16. storočá pred našým letopočtem až po 19. storočý našého letopočtu. Kúsek z jednéj cy prečýtam. Napýsal to nejaký neznámy básnyk z Madagaskaru. 

 Nahandove, krásna Nahandove!

 Počúvaj, vták noci už volá,

 mesiac nad lesom sa zažal,

 hodina prišla, a ty ešte nejdeš,

 Nahandove, krásna Nahandove. 

Tibor báseň neprečítal, vravel ju sugestívnym hlasom spamäti. Predstavoval som si, že to určite rád a často recituje náhodným poslucháčkam.

- Viem si veľmi dobre predstaviť, ako tým rozpaľuješ baby.

- To výš, že jo! Ženy verše zbožnuju. A já ých taky myluju.

- Koho? Verše alebo ženy?

- Jedno aj druhé... Ešče cy jednu prečýtam, to je zasek z knyžky od Šejkspýra, z jeho Sonetú. Je to o mne a za pár let aj o tebe. 

 Zrcadlo poví ti, jak tvoje krása prchá,

 hodiny řeknou ti, jak mizí tvoje dni;

 ty prázdné listy jsou pro pečeť tvého ducha

 a tato knížka ti přinese poznání.

 Až spatříš v zrcadle své vrásky nepokrytě,

 vzpomeneš na hroby, zející z trávníku;

 hodiny, míjivé jako stín, přesvědčí tě

 o tom, jak zrádně se čas plíží k zániku.

Marián Minárik-Častovský

Marián Minárik-Častovský

Bloger 
  • Počet článkov:  279
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík:  Historky spod Častovskej vežePoviedkyMoja poéziaÚvahySpomienkyMyšlienkyNedeľná chvíľka poézieNapadlo miMinipríbehyMoja rodná ČastáNeznáme objektyPríbeh s fotografiamiVýpisky z k níhŠperkyZ ciest po zemskej guliSpravodajstvo pod čiarou

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu