Vláčik do stanice Víťazstvo

Autor: Marián Minárik-Častovský | 2.5.2006 o 12:00 | Karma článku: 7,15 | Prečítané:  2065x

Spisovateľ Miloš Krno napísal chutnú poviedku o náčelníkovi jednej malej železničnej staničky. Po nociach sa u neho zastavovali partizáni a cez deň zasa Nemci.

Partizáni si raz vypili trošku viac, ako by sa patrilo a pri svojom filozofovaní prišli na to, že stanička je jedinou železničnou stanicou, ktorá je v rukách partizánov a bolo by preto treba vymenovať ministra železníc. Ako jediný kandidát bol náčelník v podaní Jozefa Kronera. Tak aj náčelníka zvolili za ministra. Partizáni nadránom odišli a v zapätí ich vystriedali Nemci. Prišlo k prestrelke. Náčelník, vedomý si svojej vysokej funkcie staničku bránil telom i dušou. Proti vojenskej presile však nič nezmohol a v závere filmu v boji proti presile zomiera.

S režisérom Milanom Semíkom sme asi desať rokov rozprávali o tom, že by to mohol byť pekný film, až sme ho nakoniec nakrúcali na Balogu. Napriek smutnému záveru, bol to úsmevný film a prihodilo sa tam veľa veselých príhod.

Najskôr by som spomenul malého psíka, hereckého spoločníka Jožka Kronera. Podľa scenára psík mal hneď na začiatku pobehovať po lesnej cestičke pred svojim filmovým pánom. Scenár predpisoval, že pes pobehne dopredu, zastaví sa, vráti sa ku svojmu pánovi a zasa pobehne dopredu. Vysvetlite to takému psovi. Vravel som si, že nakrútime samostatný záber na psíka a uvidíme, čo bude ochotný urobiť. Jeho majiteľ však prehlásil, že psík Tomino urobí všetko, čo predpisuje scenár.

Postavili sme teda kameru tak, aby v zábere bol aj psík aj Kroner. Spustili sme kameru a majiteľ psíka od kamery pokrikoval na neho.

"Tomino, bež dopredu! Zastav sa! Vráť sa! Pobež dopredu! "

Predstavte si, pes na slovo poslúchal svojho pána. Urobili sme dve ostré a mali sme to v "kufri".

Horšie bolo predstaviť si scénu, v ktorej leží psík na snehu v kaluži krvi, pretože ho zastrelil nemecký vojak, aby na neho neštekal.

Dal som asistentom pokyn, aby kameru postavili tak, aby som psíkovi nevidel na oči, pretože som si nevedel predstaviť, že by ich dokázal zatvoriť. Majiteľ sa však zasa ozval, že Tomino to urobí. Kameru sme postavili teda tak, aby sme videli psíkovi oči. Maskéri pokropili sneh i psíka akýmsi krvavočerveným farbivom a majiteľ presviedčal psíka, aby zatvoril oči. Trochu mu pomohol tak, že mu prešiel po očiach dlaňou. Psík jedno oko síce zatvoril, ale druhým okom na nás zvedavo pozeral.  Majiteľ mu ešte raz prešiel dlaňou po očiach a psík mal oči teraz už zatvorené. Vydal som asistentovi povel, aby spustil kameru a aby ju nechal bežať, kým psík bude mať zatvorené oči. Kamera bežala, bežala a bežala. Psík mal oči stále zatvorené, iba čo sa od zimy triasol. To však bolo výborné, lebo to vyzeralo, že ešte nie je celkom mŕtvy. Kamera stále bežala, až som usúdil, že máme toho dosť.

"Stop!" - vydal som pokyn.

Asistent kameru vypol, na čo pes Tomino otvoril oči a sviežo vstal, zrejme spokojný so svojim výkonom.

Pri ďalšom zábere mal Tomino voľno. Zrejme ho filmovanie zaujímalo, pretože keď nehral, vždy pozoroval nakrúcanie spod kamerového statívu. Vedel, že odtiaľ všetko uvidí a nikomu nebude prekážať. Išlo o jednoduchý záber. V priehľade medzi dedinským dreveným záchodom a drevenou šopou, poza plot sa zakráda neznámy mládenec. Keď zmizne za šopou, otvoria sa dvere na záchode a zapínajúc si nohavice, vychádza zo záchoda náčelník staničky.

Keď sme mali pripravenú kameru, zavolal asistent réžie Kronera. Dohodli sme sa, kedy má zo záchoda vyjsť a Kroner sa pobral do záchoda. Ešte sme si niečo vysvetľovali s režisérom, keď sa zo záchoda ozval viac než hlasitý smiech.

"Čo si spadol do jamy?" - volám na Jozefa.

"Poďte sem, poďte všetci sem! Ja som slávny!"

Celý štáb sa blížil k záchodu, ako by ten mal každú chvíľu vybuchnúť. Jozef nám dvere neotvoril, museli sme sami.

Keď sme dvere otvorili, Kroner stál na pravej strane, aby nám nezakrýval výhľad na jeho veľký portrét, ktorý zaplnil celú zadnú stenu záchoda.

"Vidíte, takto vyzerá sláva!" - s hrdosťou a pýchou, celkom vážne poznamenal taký veľký umelec, akým Jozef Kroner naozaj bol.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?