Spomenul som si, že keď sa jedlo nedá udržať v útrobách, zvyknú pomôcť kyslé uhorky. Naložil som teda myšlienky do sladkokyslého nálevu a čakal tri týždne, čo z toho vznikne.
Nevzniklo nič! Myšlienky naďalej boli nestráviteľné. Takými ostali aj potom, keď som ich povaril v slanej vode, nepomohlo ani varenie v sladkej vode, rovnako ako dusenie na masti, na masle, natieranie Ramou, či Florou.
Väčšina z vás by sa už určite vzdala ďalších pokusov. Ja nie! Ak ma nepoznáte, musím vám povedať, že ja sa len tak ľahko nevzdávam. Vravel som si, že ani soľ sa nedá jesť samotná, ale jej potreba pri iných jedlách, hoci len v malých množstvách je nevyhnutná. Tak som trhal myšlienky na slová, potom i na písmená, k jedlu to však stále nebolo. Nakoniec som myšlienky spálil na miske, rozdrvil na jemný prach a ten som zamiešal do nesky, z ktorej som si uvaril kávu. Bol už najvyšší čas, aby som si upokojil rozčúlené nervy. Ako obyčajne, kávu som si osladil a potuzemčil rumom. A predstavte si, v tej osladenej a potuzemčenej káve myšlienky, dovtedy nejedlé, naraz konečne dostali absolútne prijateľnú stráviteľnú podobu. Pokus som potom zopakoval aj s myšlienkami iných autorov, názorovo veľmi vzdialených. A aj ich myšlienky, rozpustené v osladenej káve s rumom, sa dali až priveľmi dobre konzumovať. Celý pokus som nakoniec preveril vlastnými myšlienkami a – chvála Bohu - aj v tom prípade úspešne.
S plnou zodpovednosťou môžem teda vydať svedectvo, že myšlienky, nech už sú to myšlienky kohokoľvek, v uvedenej mojej úprave sú veľmi dobre stráviteľné.
Dovolte mi uviesť príklad. Čítal som v českom preklade báseň poľského básnika Juliana Tuwima:
Trávo, vysoká trávo,
zdvihni se nad mou hlavou,
ať splynem v jednom poli,
i já i tvoje stvoly.
Ať smím se v tebe vtělit
a prokvést do tvé dřeně,
slůvkem se neoddělit
už nikdy od zeleně.
Ať o tobě i sobě
jen jedním jménem mluvím.
Ať oba dva jsme: tráva,
aneb oba: tuwim.
Hoci pekná báseň, no v takejto podobe pre mňa trochu nestrávitelná. Tak som si ju upravil po svojom:
Ona leží so mnou vedno,
na nej mi usína hlava.
Ja v tom šťastí jedno prianie mám,
nech obaja sme spolu jedno:
buď obaja tráva,
alebo obaja Marián...