reklama

STARKÁ

Vonku sa zvečerievalo. Rozľahlou kuchyňou sa šírila príjemná vôňa gulášovej polievky. Tereza pobehovala okolo sporáka, jej muž čítal noviny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

 

"Jožino, choď sa pozrieť na mamu."

"Počkám na teba. Najeme sa a pôjdeme spolu."

Pootvorenými dverami bolo počuť, že ktosi vošiel do dvora.

"Tereza! Doma si?"

"Doma," odpovedala žena od sporáka.

Do dverí vošla suseda, ovešaná nákupnými taškami.

"Svokruša ti odkazujú, že zase umierajú, aby ste prišli."

"Veď som im odkázala, že prídem, len čo dovarím."

"Tuším varíš guláš?"

"Iba polievku. Dovarím a odnesieme im."

"Najedia sa a budú spokojná," poznamenala suseda.

"Hlad nemajú, ale určite budú chcieť, aby som ich vykúpala. Každý deň ich musím kúpať."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"To je dobre, že sa neopúšťajú. Prečo si ich nezoberiete sem? Miesta tu máte dosť."

Do rozhovoru žien sa zamiešal Jožino.

"Veď ich stále voláme. Ale myslíš, že sa dajú presvedčiť? Oni vraj musia zomrieť na svojom. Ako by tu boli na cudzom."

Suseda sa iba usmiala.

"Čo vieš, možno aj ty budeš taký." Popravila si preplnené tašky a zberala sa na odchod. Ale ešte si na niečo spomenula.

"Zabudla som, máte priniesť magnetofón."

Tereza s Jožinom pozreli na susedu.

"Magnetofón? A to už načo?

"Čo ja viem? Možno chcú počúvať nejakú muziku." Pokrčila suseda ramenami a odišla.

"Mám ho zobrať?" spýtal sa Jožino svojej ženy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Pravdaže. Poznáš mamu: keď v decembri dostanú chuť na čerstvé jahody, musel by si ich ísť do lesa hľadať."

"To je pravda. A ktorú kazetu mám zobrať?"

"A čo ja viem? Zober všetky."

Tereza dovarila polievku. Naložila mužovi aj sebe na tanier, najedli sa, potom nabrala polievky do malej kanvičky, Jožino zobral magnetofón a vybrali sa na druhý koniec dediny za starkou.

Sedela v kuchyni, v starom ušiaku.

"Kde ste toľko" privítala ich namrzená. "Neodkázali vám, že umieram?"

"Odkázali, odkázali," ukľudňovala ju Tereza, "len som musela dovariť polievku. Dobrá je, gulášová. Ešte je teplá, hneď vám naložím."

"Nebudem jesť. Umieram."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tereza s Jožinom na seba pozreli. Nečakali od starkej takú odpoveď.

"Umierate každý týždeň dvakrát, ale doteraz vám vždy chutilo," poznamenal Jožino.

"Nebudem jesť. Nesmiem mať nič v sebe. Najlepšie je, keď človek zomrie s prázdnym žalúdkom, ako pred operáciou. Čítala som to,"

Jožino iba pokrútil hlavou.

"Načo čítate také somariny?"

Sadol si ku stolu. Všimol si starý svätovojtešský kalendár, začal v ňom listovať.

Tereza pristúpila ku svokre a pomáhala jej vstať z ušiaka.

"Poďte mama, poďte. Vykúpem vás, hneď vám bude lepšie."

Odišli spolu do kúpeľne. Tereza starkú osprchovala, umyla jej vlasy, potom vysušila fénom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Bola si dobrou nevestou, Terka," prihovorila sa jej milo starká.

Terezu to celkom potešilo.

"Aj budem, mama, aj budem."

"Ale ja tu už nebudem," smutno dodala starká.

Tereza sa postavila pred ňu, chytila ju za plecia a hľadiac jej priamo do očí dohovárala jej.

"Prečo chcete stále umrieť? Nie je vám tu smutno? Mali by ste sa presťahovať k nám. Miesta je tam dosť, s nami by vám bolo veselšie.

"Tu chcem umrieť a basta!" vzpriečila sa starká zrazu. "Tento dom sme si postavili s mojim nebohým ešte pred vojnou, vychovali sme tu deti. Jemu sa tu nepodarilo zomrieť, vojna ho skosila niekde v horách. Ale ja musím zomrieť tu!"

Terezu prekvapili svokrine argumenty. Chvíľu musela uvažovať o jej

slovách.

"Ako myslíte. Polievky ste si však mohli dať."

"Povedz mi načo?" spýtala sa starká. "Aby ma ešte aj po smrti nadúvalo?"

"Ja len, aby ste neumreli od hladu," odpovedala Tereza.

"V mojom veku je to jedno," zakončila debatu starká.

Bolo zbytočné ďalej ju presviedčať. Tereza ju obliekla do teplej nočnej košele a obe sa vrátili do kuchyne. Spolu s Jožinom ju uložili do postele. Spávala v kuchyni, bolo tam teplejšie.

"Je ti lepšie?" spýtal sa Jožino, keď ju prikrýval. Neodpovedala, iba ťažko dýchala. Krátka cesta z kúpeľne ju asi vyčerpala.

"Priniesol si magnetofón?" spomenula si nečakane.

"Áno," odpovedal Jožino a spýtal sa ako by bol primáš cigánskej kapely, "ktorú vám mám zahrať?"

"Urob to tak, aby som ja mohla povedať niečo Helenke do Bratislavy."

Jožino zobral magnetofón. Čistú pásku nemal. Vybral preto jednu z menej hodnotných nahrávok, vložil ju do magnetofónu, zapol ho a podal matke.

"Môžete hovoriť."

Starká si zobrala magnetofón, oboma rukami si ho pridŕžala pred sebou a tichým hlasom prehovorila.

"Milá Helenka, dcérka moja. Uderila moja posledná hodina. Už ťa nikdy neuvidím. Nech ťa Pán Boh opatruje v tvojom ďalšom živote, ako aj tvojho muža a deti... Na knižke mám štyridsaťdvatisíc korún. Rozdeľte sa s Jožinom spravodlivo napoly, ako brat a sestra. Okrem toho mám v skrini desaťtisíc, to dávam Jožinovi na pohreb, na karminu a na malý pomníček. Keby bolo málo, tak mu niečo pridaj... Karminu nerobte veľkú, len takú, aby nás ľudia neohovorili. Nezabudnite pozvať strýka Vila z Čiech."

Jožino s Terezou počúvali, v rozpakoch sa sem-tam na seba pozreli, nevedeli, čo si o tom všetkom majú myslieť.

"Môžeš to vypnúť," povedala starká synovi, keď skončila. "Pustíš to potom Helenke, až príde na pohreb. Ale nikomu inému! Teraz choď do izby, otvor skriňu. Hore nájdeš vkladnú knižku a v nej založených desaťtisíc korún. Zober si ich, aby si nemal starosti s pohrebom. Peniaze z knižky vyberte spolu s Helenkou."

Jožino našiel v skrini vkladnú knižku a v nej založených desaťtisíc korún. Skontroloval aj vkladnú knižku.

"Mama, ale tá knižka je na heslo."

"Áno," súhlasila starká. "Heslo je: Helenka a Jožino. Zapamätaj si ho, inak vám nič nedajú."

Starkej akosi slabol hlas, ako by ju zmáhala únava.

"Jožino, mama tuším naozaj umiera," pošepkala Tereza mužovi.

"Aj mne sa tak zdá. Čo budeme robiť?"

"Nebojte sa deti," prehovorila starká, "to tak musí byť. Sadnite si ku mne, zaspievame si k panenke Márii."

Tereza s Jožinom si poslušne prisadli k posteli. Starká ich oboch chytila za ruku.

"Začni, Terka, mne sa už akosi nedá."

Tereze bolo úzko. Chvíľu uvažovala, ktorú pieseň by mala začať spievať, potom predsa len začala.

"Mária, ochrana,

od Boha nám daná..."

K Terezinmu spevu sa pridala aj starká a nesmelo aj Jožino.

"...Nemusím sa ja báť,

lebo je pri mne mať,

Mária, Mária."

Spievali všetci traja, no hlas starkej bol nakoniec najsilnejší. Tereze i Jožinovi sa spievalo ťažko, slzy sa im tlačili do očí, hrdlo im zvieral strach a úzkosť. Starká spievala so zatvorenými očami.

Zrazu prestala spievať a celá vydesená otvorila oči.

"Ježiši Kriste!" zvolala.

"Čo je?" preľakol sa Jožino.

"Okamžite choď po auto! Odvezieš ma k vám, tu nemôžem zomrieť!"

Jožino so ženou ničomu nerozumeli.

"Ale prečo? Veď si vždy chcela iba tu zomrieť."

"Pozri na dvere! Ako sprosto je urobená veranda pred nimi. Keď ma budete v truhle vynášať von, nevykarujete tade, je tam málo miesta."

"Nerobte si starosti, vyniesli by sme vás cez okno," vynašiel sa Jožino.

"Ešte to! Aby som bola na smiech celej dedine!" rozčúlila sa starká. "Okamžite choď po auto!"

Jožino bez ďalších námietok poslúchol.

Tereza ostala so starkou sama.

"A ty, Terka moja, mi pomôž. Oblečiem sa do čiernych šiat. Až umriem, nech máš so mnou pokoj."

Tereza bez slova poslúchla, hoci videla, že od chvíle, čo sa starká rozhodla presťahovať sa k nim, celkom ožila. Behala z kuchyne do izby, preberala veci, ktoré si chcela obliecť.

"Obliekate sa ani do kostola."

"V tomto umriem, nebudeš mať so mnou starosti, len ma uložíte do truhly," vysvetľovala starká, celá oblečená v čiernom. " Iba čo mi trochu utrieš topánky odspodu, aby na nich špina nesvietila."

Kým sa Jožino vrátil s autom, boli pripravené. Tereza sa medzitým spamätala. Bola rada, že sa nakoniec starká predsa len rozhodla ísť bývať k nim. Bude ju mať na očiach a nebude musieť počúvať poznámky susedov o tom, prečo si ju nezoberú k sebe. Veď miesta majú dosť.

"Bude vám u nás lepšie, uvidíte," utešovala starkú.

"Zoberiem vám váš obľúbený hrnček," povedal Jožino. "Chcete ešte niečo, čo by sme vám mali zobrať k nám?"

"Nič nemusíš brať," odpovedala mu starká, "načo by vám boli staré ratatúry. Ja už nič nebudem potrebovať."

Napriek tomu Jožino hrnček zobral. Tereza so starkou sa usadili na zadnom sedadle, auto sa pohlo. Starká sa neubránila slzám. Obzrela sa dozadu, aby sa pohľadom naposledy rozlúčila so svojím domčekom.

"Zbohom," povedala ticho, a aby skryla slzy, oprela si hlavu o Terezu. Kým auto pomaly šlo cez dedinu, nikto neprehovoril ani slovo.

"Konečná! Vystupovať!" zažartoval Jožino, keď auto zastalo pred domom.

Starká však nereagovala.

"Preboha! Starká žijete?" zľakla sa Tereza.

Starká otvorila oči.

"Čo je? Kde som to?" akosi sa nevedela spamätať.

Jožino s Terezou si vydýchli.

"Už sme na mieste."

Pomohli starkej vystúpiť a opatrne ju viedli po betónovom chodníku k domu. Zbadala ich suseda, ktorá náhodou vyšla na ulicu.

" Vitajte starká! Kam to zapísať, že ste sa vy objavili tuná?"

Namiesto starkej odpovedala Tereza.

"Bude odteraz bývať u nás, tu jej bude veselšie."

"Pravdaže," súhlasila suseda.

Starká však nesúhlasila. Zastala, obrátila sa k susede.

"Nebudem tu bývať, idem tu iba zomrieť!" povedala a opäť pomaly vykročila.

Suseda s Terezou si vymenili pohľady, mrkli na seba.

"Pravdaže, pravdaže," celkom vážne súhlasila suseda so starkou.

V obývačke posadili starkú do kresla.

"Chvíľočku si poseďte, pripravím vám v zadnej izbičke postel," povedala Tereza.

"Dobre," súhlasila starká.

Tereza odbehla, Jožino zatiahol závesy na oknách.

"Zapni televízor!" zavelila starká a on bez slova urobil, ako kázala.

"Idem dať auto do garáže," povedal jej, "zatiaľ sa pozerajte."

Starká ostala sama. Chvíľočku pozerala na obrazovku, no oči jej čoskoro začali klipkať. Pomaly skláňala hlavu nabok, ruka jej skĺzla z operadla a ostala voľne visieť.

V takejto polohe ju našiel Jožino, keď sa vrátil z garáže. Preľakol sa.

"Tereza, kde si?" volal na ženu. " Poď chytro sem!"

"Čo je?" pýtala sa, keď pribehla.

Jožino bez slova ukázal na bezvládne telo starkej v kresle. Tereza k nej pristúpila, chytila jej ruku. V prstoch pocítila teplo a jemný tep v žilách. Odľahlo jej.

"No čo, zaspala," upokojila muža. "Je unavená, veď je už pol desiatej. Pomôž mi, odnesieme ju do postele."

Jožino odniesol starkú sám na rukách. Ľahká bola ani pierko. Položil ju na posteľ. Nechali ju oblečenú, iba čo jej zobuli topánky, len aby ju neprebudili. Zhasli svetlo a vrátili sa do obývačky.

Tereza vypla televízor, pozrela na muža. Ich pohľady sa stretli, usmiali sa na seba.

"Čo už s ňou?" pokrčil Jožino bezradne plecami.

"Čo už?" súhlasila Tereza.

Šli spať.

Ráno, len čo sa začalo brieždiť, zobudilo ich silné búchanie. Ozývalo sa zo zadnej izby. Obaja vyskočili z postele a bežali tam.

To starká búchala topánkou do nočného stolíka.

"Kde ste všetci!" rozčuľovala sa.

"Čo je? Tu sme. Potrebujete niečo?" pýtala sa vystrašená Tereza.

"Vravela si včera, že si navarila gulášovej polievky. Mám hlad!"

Keď sa starká najedla, prezliekla sa do nočnej košele, ešte si ľahla a zaspala. Veď do rána bolo ďaleko.

So synom a nevestou žila a umierala ešte asi dva roky.

Marián Minárik-Častovský

Marián Minárik-Častovský

Bloger 
  • Počet článkov:  279
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík:  Historky spod Častovskej vežePoviedkyMoja poéziaÚvahySpomienkyMyšlienkyNedeľná chvíľka poézieNapadlo miMinipríbehyMoja rodná ČastáNeznáme objektyPríbeh s fotografiamiVýpisky z k níhŠperkyZ ciest po zemskej guliSpravodajstvo pod čiarou

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu