V ohraničenom priestore mal Agar absolútnu slobodu, no za plotom nikdy nebol. Svojím vynikajúcim čuchom nikdy si nemohol preveriť nič a nikoho, čo bolo za plotom. A ako rád to tam chcel všetko preskúmať. No jeho pán bol prísny. K otvorenej bránke sa Agar nesmel ani len priblížiť, inak ho okamžite stihla rana palicou, ktorú mal jeho gazda stále pri sebe, opieral sa o ňu pri chôdzi.
To všetko však nebránilo Agarovi snívať o tom, že jedného dňa svet za plotom predsa len preskúma. A skutočne, raz sa mu to podarilo. Pán robil čosi vzadu vo dvore a bránka bola pootvorená. Agar tichúčko cez ňu prekĺzol. S nosom pri zemi rozbehol sa na koniec ulice, kde začínali ovocné sady a lúky s vysokou trávou. Zrazu zachytil stopu divného ľudského pachu. S nosom pri samej zemi stratil sa vo vysokej tráve.
Stopa ho priviedla na druhú stranu lúky, až k potoku. Na zemi tam ležal človek. Bol to starší muž, ktorý sa nevládal postaviť na nohy. Asi ho tam zastihla nečakaná nevoľnosť alebo dokonca infarkt. Pes ho obchádzal zo všetkých strán, skučal pri ňom a každú chvíľu sa pokúšal ťahať ho za ruku, či za nohu, ako by mužovi naznačoval, aby vstal. Ten však iba stonal a bezmocne chrčal. Pes ho nakoniec opatrne chytil pri krku za kabát a začal ho ťahať. Musel vyvinúť nemalú silu, kým ho vytiahol od potoka na lúku. Pomáhal si pri tom vrčaním a skučaním. Po malých kúskoch ho ťahal vysokou trávou. Často musel odpočívať. Vtedy vždy zaštekal a tiahlo zavyl, zrejme chcel privolať ľudí z dediny. Muž iba stonal a chrčal, na viac sa nezmohol. S vypätím všetkých síl Agarovi sa nakoniec podarilo pretiahnuť muža až k prvým domom. Jeho štekanie a vrčanie vzbudilo pozornosť ženy, ktorá v záhrade okopávala zemiaky. Mala dojem, že pes zlostne trmancuje s mužom.
-Jano ! - zavolala na muža. - Vybehni na ulicu, akýsi besný pes tam kohosi ťahá po zemi.
Z brány vyzrel muž s lopatou v ruke a hneď sa aj nebojácne vyrútil na psa.
-Ty hnusoba jedna, necháš ho! - praštil psa lopatou po chrbte.
Agar zaskučal od bolesti a hneď sa dal na útek hore ulicou. Bol unavený, pobehol do bezpečnej vzdialenosti a potom sa pomaly, s vyplazeným jazykom, vliekol domov.
V pootvorenej bránke ho čakal gazda. Nechal Agara prejsť do dvora, zatvoril za ním bránku a až potom sa na neho vyrútil s palicou a mlátil ho hlava nehlava. Pes sa chcel pôvodne napiť vody, ale pred pohromou sa radšej so stiahnutým chvostom ukryl vo svojej búde. No i tam ho našla chabina jeho nazlosteného gazdu.
-Stokrát som ti prikazoval, že nesmieš ísť na ulicu. Zabijem ťa, ty hnusoba jedna psačia! - rozčuľoval sa gazda a strkal koncom palice do búdy. Agar od bolesti skučal, plakal, ale nakoniec sa musel brániť. Chytil palicu do svojich mocných tesákov a držal ju tak mocne, že gazda ju len horko ťažko získal naspäť.
Už ju chcel znova strčiť do búdy, keď z ulice cez plot na neho zavolal Jano.
-Počuj, sused, ten tvoj pes je besný! Mal by si ho dať zastreliť. Pred chvíľou pred našim domom napadol starého Šebelku. Lopatou som ho musel hnať od neho. Chudák, asi dostal infarkt, nie je schopný povedať ani len slovo. Žena ho doma kriesi. Ja bežím pre doktora.
Jano odišiel a do gazdu vstúpila ďalšia vlna zlosti. Pozrel na búdu, z ktorej pozerali na neho pokorné a smutné Agarove oči. No pes sa hneď stiahol do búdy, lebo gazda celou silou hodil po ňom svoju palicu.
-Ty ma už jedovať nebudeš! Veru, nebudeš! - zasipel gazda a náhlivo vošiel do domu.
Vzápätí sa vrátil s poľovníckou puškou. Bez váhania pristúpil k búde a na Agara, skrývajúceho sa v jej prítmí, dvakrát vystrelil. Pes stihol iba raz bolestne zaskučať. Jeho stonanie hneď stíchlo…
Nikto Agara neľutoval. Ani len starý Šebelka mu nepomohol, lebo kým prišiel k nemu doktor, tiež dokonal…
