reklama

Rozhovor s vlastným tieňom

Šiel som raz poľnou cestou. Nikde nebol žiadny strom, aby som si v jeho tieni na chvíľu odpočinul. Aj tak som si sadol na kameň, lebo ma boleli nohy. Slnko mi pražilo do chrbta a ja som si pred sebou všimol môj vlastný tieň.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

-Čo sa tak krčíš? Vari si niečo vyparatil? – spýtal som sa ho.

-Skrývam sa pred slnkom, jeho svetlo ma ničí, - odpovedal mi tieň.

-Hm! To je zvláštne, - začal som uvažovať nahlas. – ja som si vždy myslel, že od neho závisí tvoj život. Keby nebolo slnka, nebolo by tieňa.

-Nie, to nie je tak. Keď sa slnko stratí za oblakom, vtedy naopak, narastiem do obrovských rozmerov. No keď sa slnko opäť objaví na oblohe, skrývam sa kde za čo, hoci i za malú slamku.

-Ty si, vlastne, nikdy nevidel slnko.

-Je to tak. A rád by som ho videl. Vedel by som dať za to i svoj život.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

-Tak veľmi túžiš vidieť slnko?

-Áno. Ty si videl slnko? – spýtal sa môj tieň nečakane mňa.

-Samozrejme! – zamachroval som. Ale hneď som aj skorigoval moju odpoveď. – Vlastne, keď sa to tak vezme, pozrieť sa slnku priamo do tváre, to sa nedá. Nie, priamo do slnka som sa nikdy nepozrel. Zničilo by mi to zrak.

-Ty si sa nikdy nepozrel do slnka?

-Nie. Naozaj, nedá sa to.

-Ja som sa raz pozrel. Bolo to veľmi dávno. Veľmi...

-A čo? Čo si videl? – bol som zvedavý.

-Nič. A odvtedy navždy som stratil schopnosť vidieť. Nevidím nič. Preto sa ťa musím stále držať, za tebou sa skrývať pred slnkom. I keď, tak rád by som sa trošku vyklonil a skúsil ešte raz pozrieť sa mu do tváre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-Slnko je ako Boh, - poznamenal som. - Jeho jasnú tvár tiež nemôžeme nikdy zazrieť... A ak odvahu dostaneme a pozrieme sa, zistíme, že žiadnu tvár nemá. Lebo Boh, to je svetlo, teplo, láska, radosť, šťastie, múdrosť i tieň...

-Slnko je Boh?

-Áno. Boh je Slnko...

Marián Minárik-Častovský

Marián Minárik-Častovský

Bloger 
  • Počet článkov:  279
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík:  Historky spod Častovskej vežePoviedkyMoja poéziaÚvahySpomienkyMyšlienkyNedeľná chvíľka poézieNapadlo miMinipríbehyMoja rodná ČastáNeznáme objektyPríbeh s fotografiamiVýpisky z k níhŠperkyZ ciest po zemskej guliSpravodajstvo pod čiarou

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu