V širokom okolí som známy svojou poctivosťou a takého ma už dlhé roky poznajú aj na pošte. S radosťou mi vyplatili dvaapolmiliónovú výhru. Naozaj sa mi dlhoročná zásada poctivosti vyplatila. Výhru mi vyplatili v päťtisícových bankovkách. Aby som potvrdil, že nielen že som poctivý, ale aj štedrý, z vlastných peňazí som im dal stovku na kávu.
Priznám sa, päť malých balíčkov na kuchynskom stole nenasvedčovalo, že by som bol dajako zvlášť bohatý. No ja som skromný, mal som aj z toho radosť. Kdesi som čítal, že peniaze robia peniaze. Rozhodol som sa aj ja investovať. V starom meste, na rodnom korze, priamo pár metrov pod Michalskou bránou som kúpil pekne zariadené dve miestnosti. V prednej som zriadil obchod a v zadnej malú odpočinkovú miestnosť s pohodlným gaučom, aby som si pri tom predávaní v prípade potreby mal aj kde odpočinúť.
Dva dni som na gauči uvažoval, čo by bolo najvhodnejšie predávať. Dostal som vynikajúci nápad. Napadlo ma, že v poslednej dobe medzi ľuďmi je málo poctivosti, zatiaľ čo ja by som ju mohol vidlami rozdávať.
Nad dvere som si dal veľkú tabuľu s nápisom:
POCTIVOSŤ NA PREDAJ
NON STOP
Nezabudol som výjsť zákazníkom v ústrety. Veď niekedy práve v noci ľudia pociťujú nedostatok poctivosti. Presvedčil som sa o tom hneď v prvé dva dni, lebo v mojom obchodíku sa neobjavil ani jeden zákazník. Ešteže som mal vzadu odpočinkovú miestnosť s gaučom. Výborne som si za tie dva dni pospal. Až na tretí deň predpoludním ma zobudilo vrznutie dverí. Chytro som vstal a bežal privítať prvého zákazníka. Vlastne, bola to zákazníčka, krásna mladá dievčina v koženej minisukničke a vypasovanej blúzke. Nohy mala také štíhle a dlhé, ako by sa jej spájali až niekde pod krkom.Malou kabelkou vírila vzduch okolo seba a prezerala si môj obchodík.. Nechal som ju pokojne nazrieť aj do zadnej miestnosti, kde bol môj gauč. Obrátila sa na mňa. Skôr, než som sa stačil spýtať, čím jej môžem poslúžiť, spýtala sa ona mňa.
- Počujte, šéfko, mohla by som u vás pracovať,
- Ja neviem... - zakoktal som, lebo som to naozaj nevedel.
- Navrhujem jednu tretinu zo zisku mne, druhú vám a tretiu tiež vám, na náklady. Myslím, že to je slušná ponuka. Či nie?
Neviem, prečo som prikývol na jej návrh. Nezdalo sa mi to byť celkom spravodlivé. Ja som dal veľa peňazí za miestnosti, predávať sa bude moja poctivosť a zatiaľ sa neukazuje, že by ľudia mali veľký záujem. Nuž ale, keď som prikývol, tak som prikývol. Veď vyhodiť ju môžem hocikedy a kedykoľvek.
- Kedy by ste chceli začať? – spýtal som sa jej.
- Čo to budeme odkladať, začnem hneď. Pokojne môžete ísť domov a prídte ma ráno vystriedať.
Urobil som, ako mi povedala. Zažiadalo sa mi po troch dňoch domácej stravy. A aj ten spánok v posteli je predsa len lepší.
Ale na druhý deň som sa do „kšeftu“ ponáhľal.
- No, kde ste, šéfko? Musíte skorej chodiť. Mňa to už o šiestej nebaví. Ideme deliť.
Položila na stôl tridsaťtisíc korún.
- Beriem desať a dvadsať je vašich.
- No.. ale .. toto.. – koktal som od prekvapenia. Ona ma však nenechala dokoktať.
- Tak sme sa predsa dohodli, šéfko. Tretina je mne, dve tretiny vám. Poctivosť nadovšetko.
- Veď hej, len sa mi to zdá byť pre mňa priveľa, toľko som nečakal.
- Ach tak! – usmiala sa. – Vidíte, šéfino, pre toto sa mi páčite.Ja som na prvý pohľad videla, že z vás poctivosť trčí na dva kilometre. Chcela by som, aby ste aj vy videli, že na moju poctivosť vždy sa tiež môžete spoľahnúť.
Nečakala na moju odpoveď. S poznámkou, že len čo sa dobre prespí, príde ma k večeru vystriedať, nechala na stole dvasaťtisíc, rozvírila vzduch okolo seba malou kabelkou a odišla. Nechala ma v obchode samotného s mojími problémami. Nestačil som sa jej ani spýtať, aké ceny za poctivosť nasadila.
Celý deň som mal strach, že príde zákazník a ja nebudem vedieť, koľko mám za poctivosť pýtať.. Nechcel som pokaziť ceny. Našťastie poctivosť nikto cez deň nezháňal. Dobre som odhadol, že v noci ju ľudia potrebujú viacej. Jeden starší pán cez okná dverí aj nakúkal, ako by nemal odvahu vstúpiť. Dobrosrdečne som mu dvere otvoril a ešte dobrosrdečnejšie som ho pozýval dnu. No, ako by sa ma zľakol. Poďakoval a chytro zmizol za najbližším rohom.Celý deň som myslel na dievčinu. Ani som jej meno nevedel. Keby neprišla, nevedel by som sa po nej opýtať...
Našťastie prišla o šiestej večer celá usmiata.
- Šéfko, som tu! Môžete ísť domenko buvinkať. Ráno prídte asi tak o šiestej, lebo potom ma to už naozaj neteší.
- Samozrejme, samozrejme, prídem o šiestej! – ochotne som sľuboval, lebo som bol rád, že sa nepýtala na moju tržbu. Už som mal vymyslené, že z peňazí, čo mi ráno odovzdala, položím na stôl pätnásť tisíc a poctivo jej to dám ako tretinu môjho celodenného zisku. Ale keď o peniaze neprejavila žiadny záujem, zmizol som ako gáfor.
Celú noc som oka nezažmúril, čo som bol zvedavý, či aj túto noc bude moja predavačka taká úspešná ako minulú.
Keď som ráno prišiel do obchodu, bol som viac unavený ako ona, hoci tiež nevyskakovala ako kozľa.
- Šéfinko, to vám poviem, dnes to teda bola riadna makačka. Vynieslo to síce dosť, ale nemyslite si, každý deň to tak nebude.
Vyložila na stôl paklík peňazí, všetko samé päťtisícovky. Nebudete mi veriť, keď sme to zrátali, bolo to rovných šesťdesiat tisíc. Myslel som, že je to celý zisk, no ona povedala, že svoju tretinu si už vzala. Pretože som poctivec, zobral som zo svojich peňazí desaťtisíc a dal som jej ich.
- To máte za dobrú prácu. Som s vami veľmi spokojný. Odteraz vám budem pridávať k vášmu podielu päť percent navyše.
- No šéfino! Takého poctivca som naozaj ešte nestretla. Ani neviem, ako by som vám mala poďakovať. Dnes som unavená, ale večer, keď prídem, uvidíme...
Nevedel som, ako by sa mi mohla odvďačiť viac, než vysokými ziskami z predaja. No napriek tomu som bol zvedavý, čím ma večer prekvapí.
Večer prišla už o piatej. Ešte som ju ani nečakal, čítal som noviny.
- Šéfinko, čo som nespala, celý čas som myslela na vás. Stále som dojatá vašou štedrosťou, ktorá pramení z vašej nesmiernej poctivosti.
Priznám, jej slová ma hriali na srdci. Všimol som si, že zamkla dvere. Prišla ku mne, zobrala ma za ruku a odviedla do zadnej časti obchodu, kde bol gauč...
No, čo vám budem rozprávať. Za moju poctivosť mi dala niečo zo svojej poctivosti. A vôbec nič za to nechcela, hoci som na ňu naliehal. Napriek jej protestom som jej však zvýšil gážu nie o päť percent, ale rovno o šesť. Za poctivosť poctivosť! No nie?
