reklama

MUDr. Lamoš a Mišo Fekete

Mišo Fekete bol pôvodne krajčírom vo Viedni. Neviem, ako sa dostal do Častej k MUDr. Lamošovi za asistenta v ordinácii. Jeho úlohou bolo postarať sa o čistotu, a ak bola zima i o teplo vo všetkých priestoroch ambulancie. Skôr, než sa pacient dostal k MUDr. Lamošovi, Mišo ho ešte v ordinácii vyspovedal, ba niekedy si trúfol odhadnúť, ako pacientovo trápenie vyrieši doktor Lamoš.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Doktor Lamoš bol raz pozvaný k pacientovi do Ompitála. Bola zima, šiel tam vlastným autom. Miša si zobral so sebou. Mišo však nevedel šoférovať, tak si sadol na pravé sedadlo a šoféroval doktor Lamoš. Keď zastali pred domom pacienta, Mišo vystúpil ako prvý, v ruke držal doktorskú tašku a doktorov plášť. Domáca gazdinka vyšla privítať pána doktora. Hrnula sa k Mišovi.

 „Poďte, poďte, pán doktor, nech nám tu neprechladnete!“

 Medzitým vystúpil z auta aj doktor Lamoš. Starostlivá gazdinka sa obrátila aj na neho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 „Poďte aj vy, pán šofér! Dnes je akási zima. Kým pán doktor vyšetrí môjho muža, vy sa zohrejete v kuchyni. Mám pre vás pripravený horúci lipový čaj.“

 Mišo sa rád nechal titulovať doktorským titulom a rovno sa pobral k chorému. Doktor Lamoš zasa pokojne hral úlohu osobného šoféra. Šiel za gazdinkou do kuchyne a s chuťou si začal upíjať medom sladený horúci čaj.

 Mišo medzitým vyspovedal pacienta. Jeho stav ohodnotil mávnutím ruky, vybral z lekárskej taštičky teplomer, poriadne ho potrepal, aby ortuť klesla čo najnižšie, zastrčil ho chorému pod pazuchu a začal sa ho vypytovať na všeobecné klebety, ako že čo je nové v dedine, či im v zime sliepky znášajú nejaké vajíčka, či majú dostatok sena pre kravky a kozy. Keď už všetko vedel, rozhodol sa skončiť vlastné vyšetrovanie, vybral teplomer a pozrel na koľko stupňov celzia sa vyšplhal ortuťový stĺpec.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 „No, poviem vám, doteraz málo ľudí zomrelo na takúto teplotu. Máte len 37 celé dva stupňa. Niečo vám predpíšeme a za týždeň budete fit.“

 Medzitým pravý doktor vypil svoj čaj a keďže vedel, že jeho „kolega“ sa nerád vzdáva svojej obľúbenej role študovaného lekára, musel sa pozrieť, ako sa mu vo vyšetrovaní darí.

 „No, čo ste zistili, pán kolega?“

 „Nič to nie je, pán doktor! Takú teplotu mám aj ja, keď si vypijem za pohárik vína. Pozrite sa na neho. Možno máte lepšie oči ako ja. Ak myslíte, predpíšte mu nejakú otravu a pôjdeme domov. Ja musím ešte poupratovať v ordinácii aj v čakárni.

 “Gazdinká len oči otvárala a hneď si domyslela, že šofér je nielen šoférom, ale aj doktorom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 „Nehnevajte sa na mňa pán doktor, ja som u vás ešte nikdy nebola. Zdravá som - chválabohu - ako buk, ale teraz už budem vedieť. Až budem chorá, len za vami pôjdem. A teraz mi povedzte, čo sme vám dĺžni, nebudem sa jednať.“

 „Nič nedávajte, my sme si s Mišom urobili iba malý výlet.“ – odbavil to doktor Lamoš.

 „Ale predsa, pán doktor, nemôžeme to od vás chcieť zadarmo.“ naliehala gazdiná.

 Tu sa do reči musel zamiešať už aj Mišo.

 "Gazdiná, vraveli ste, že sa nebudete jednať. Keď pán doktor povie, že nechce žiadne peniaze, tak mu ich nenúťte, lebo on ich ani nevezme!“

 Gazdiná posmutnela, ale dostala hneď iný nápad.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 "Dobre teda, ale ja mám tiež jednu prosbu a prosím vás, aby ste sa tiež nejednali, pán doktor.

 „No, prosím! Čo je to za prosbu?“

 Gazdiná sa otočila a odišla do komory. Z komory sa vrátila s košíkom plným vajíčok.

 „Zoberte si tieto vajíčka. Hoci je zima, naše sliepočky sú v teplej maštali a každý deň znesú zopár vajíčok. Vy určite sliepočky nemáte.“

 Doktor Lamoš pozrel na Miša.

 „Čo poviete, pán kolega?“

 Mišo pokrčil ramenami, ale s radou neváhal. 

 „Gazdiná sa s platením nejednala a my sme sľúbili, že sa tiež nebudeme jednať. Musíme teda vajíčka zobrať!“

 Vajíčka teda zobrali.

 Mimochodom, v časoch po vojne, keď sedliaci museli povinné odovzdávať predpísané kontingenty poľnohospodárskych výrobkov, najviac vajíčok odovzdával doktor Lamoš - hoci na dvore nemal ani jednu sliepku...

Marián Minárik-Častovský

Marián Minárik-Častovský

Bloger 
  • Počet článkov:  279
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík:  Historky spod Častovskej vežePoviedkyMoja poéziaÚvahySpomienkyMyšlienkyNedeľná chvíľka poézieNapadlo miMinipríbehyMoja rodná ČastáNeznáme objektyPríbeh s fotografiamiVýpisky z k níhŠperkyZ ciest po zemskej guliSpravodajstvo pod čiarou

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu