Ja a Boh

Autor: Marián Minárik-Častovský | 26.2.2008 o 11:58 | Karma článku: 13,90 | Prečítané:  3943x

Týmto článkom odpovedám na otázku rozhlasového poslucháča, ktorý sa ma v Nočnej Pyramíde spýtal, aký je môj vzťah k Bohu.

            Boh v mojich rozhovoroch vždy odíde a keď treba, tak príde. A v ďalších rozhovoroch tak bude stále. Vždy bude prichádzať i odchádzať. Môj Boh mi dáva toľko slobody, koľko ja jemu. Dáva mi toľko pomoci, že toľko mu ja nevládzem dať. Pomáha mi tam, kde jeho pomoc potrebujem. On moju pomoc nepotrebuje, rozpráva sa so mnou sám. Nepotrebuje k tomu prostredníkov a tlmočníkov.

            Ľudí nemožno deliť na dobrých katolíkov a na ostatných zlých, niekedy hanlivo označovaných za pohanov. Pochodil som kus sveta a všade som sa stretol s dobrými ľuďmi, či to boli kresťania, či protestanti, či budhisti, či šintoisti, či neveriaci.Videl som ľudí, ktorí sa modlili k stromu, videl som ľudí, ktorí sa modlili k vychádzajúcemu slnku, ku Kristovi na kríži, k Budhovi, k Alahovi. Podoba Boha môže mať minimálne toľko  tvárí, koľko je ľudí na zemi - veď nás stvoril na svoj obraz.

            Každému jeho viera osvetľuje cestu k dobru. Nikdy som necítil potrebu vravieť im, že ich cesta je zlá, že tá moja je lepšia. Moslimovia ma pozvali do chrámu, hoci vedeli, že nie som moslim. Bol som v čamskom chráme, kde som nepochopil, prečo je hlavným objektom chrámu kamenné spodobnenie mužského pohlavného údu. Bol som v prímorskej dedinke, kde za Boha považovali veľrybu. Všade ma privítali dobrí ľudia. Pil som vodu z posvätných prameňov šintoistických chrámov... Myslíte si, že ma za to Boh odsúdil a opustil? Nie, stále ho cítim za sebou. Cítim jeho múdrosť, poznám jeho humor, hľadám jeho zámer so mnou. Nikdy mi ho nepovedal, no ja si myslím, že ho poznám.

Keď bolo posledné sčítanie obyvateľov Československa, formulár som vyplňoval na konzuláte vo vietnamskom Saigone (správne Ho Tchi Minh-ovom meste). Pozastavil som sa nad otázkou z formulára, akého som náboženstva. Zamyslel som sa a po chvíli som do rubriky napísal, že uznávam všetky náboženstvá.... Uľavilo sa mi, lebo som nikomui neublížil a myslím si, že môj Boh bol so mnou spokojný...

            A nič sa na tom nezmení, ak sa medzi vami nájdu aj takí, čo so mnou spokojní nebudú...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pred cestou sme vtipkovali, spomínajú ženy z prvého transportu do Osvienčimu

V sobotu 25. marca je 75. výročie prvého transportu Židov do koncentračného tábora v Osvienčime.

KOMENTÁRE

Varšava chce zavrieť Tuska. A s ním poľskú demokraciu

Poľsko začalo s kriminalizáciou politických protivníkov.

KULTÚRA

Gorillaz idú do vesmíru. Ich nová hudba je experiment

Animovaná kapela vydala štyri nové piesne.


Už ste čítali?