Okrem toho, že mám v Japonsku syna Tomáša s jeho ženou Yoko i s vnučkou Shion, ich japonských príbuzných, veľa priateľov Vietnamcov nielen tu, na Slovensku, ale aj vo Vietname, veľa blogerov po celom ďalekom Východe i zlatú blogerku čínske dievča Lindulienku z Číny, v tento deň, ktorý je u nich veľmi uctievaný a oslavovaný, všetkým im chcem zaželať hlavne dobré zdravie, nech sa im darí v ich poctivej práci a nech majú dosť dôvodov na to, aby sa radostne usmievali. Keby som mohol, všetkým by som urobil guličku a kocku z varenej ryže a niečo by v nej bolo ukryté...
Včera som náhodou pomáhal jednej mladej vietnamskej mamičke s kočíkom do električky. Pozdravil som ju po vietnamsky. Prekvapená pozrela na mňa. Povedal som jej, že jej želám k Novému roku veľa zdravia a šťastia. Zdalo sa mi, ako by nerozumela. Zmätene zakývala hlavou a z očú jej vyhŕkli slzy. Zľakol som sa, či som ju dajako neurazil. No ona, utierajúc si slzy na tvári, povedala mi, že si vôbec neuvedomila, že zajtra (teda dnes) je u nich taký veľký sviatok, kedy všetci sú so svojimi rodinami a ona nevidela svojich rodičov už niekoľko rokov...
Zažil som Tet - vietnamský Nový rok - priamo vo Vietname, vo štvormiliónovom Hočiminovom meste, v Saigone. O polnoci začali vybuchovať papierové petardy a bez akejkoľvek pauzy vybuchovali ešte na tretí deň ráno. Až potom sa pomalé prestávky predlžovali a popoludní bolo už ticho. Teraz sú petardy zakázané, pretože vždy sa stali - samozrejme - aj nejaké nešťastia. No ja som žiadne nešťastie nevidel, videl som iba veľa, veľa šťastných ľudí...
