Hluchota medzi nami

Autor: Marián Minárik-Častovský | 6.2.2008 o 12:00 | Karma článku: 8,62 | Prečítané:  1921x

Nie, nechcem písať o nejakej stareckej hluchote, či strate sluchu. Ide mi naozaj o hluchotu medzi nami, o hluchotu medzigeneračnú.

 Starší ľudia, čo možno aj nemajú sluch celkom v poriadku, radi by počúvali mladších, no komunikácia akosi viazne. Mladí si zväčša zakryjú uši slúchadlami a okolitý svet pre nich nejestvuje. Keď sa v nejakej čakárni stretnú dvaja starší ľudia, obyčajne prehodia medzi sebou pár slov a niekedy sa z toho rozvinie rozhovor, ktorý ich obohatí o sprostredkované zážitky alebo poznatky.

Som síce starší, ale aj ja nosím pri sebe vždy malý nenápadný prehrávač, aby som si mohol v prípade nudy vypočuť správy z rozhlasu, či nejakú hru alebo rozprávanie  múdrych ľudí, ale i hudbu, či lekciu angličtiny. No vždy som v strehu, či nie je niekto v mojej blízkosti, koho by potešila možnosť rozhovoru.

Jednu mrazivú noc som vo Zvolene čakal na neskorý nočný autobus do Bratislavy. Krátil som si čas chodením a počúvaním nahrávky divadelnej veselohry „Husári“ s Werichom a Horníčkom v hlavných postavách. Na lavičke spal muž, naobliekaný v niekoľkých vrstvách teplákov a kabátov. Pozoroval som ho, lebo som mal o neho strach, aby tam nezamrzol. Ale kým spal, nebudil som ho.

Až po polhodine som videl, ako sa posadil. Prišiel som k nemu a spýtal som sa ho, či môže v takej zime spať. Odpovedal mi, že si naobliekal na seba všetko, čo doma mal. Na moju ďalšiu otázku, kam cestuje, odpovedal, vraj nikam, musí tu iba vydržať do rána a potom pôjde domov. Prekvapilo ma, že má domov a spí v zime na lavičke. Priznal sa, že ráno prídu pre jeho syna policajti a on sa nechce na to pozerať...

Vyrozprával mi všetky svoje starosti a bôle, ktorými ho trápi jeho nepodarený syn. Vie, že patrí do väzenia, no bolo by to pre neho osobne ťažké, keby videl na vlastné oči, ako mu policajti nasadzujú putá a odvážajú ho preč...

Čo k tomu dodať? Polhodinový rozhovor s tým mužom ma obohatil o jeden životný román, ktorý nikto nenapíše. Keď prišiel môj autobus, zaželal mi dobrú cestu, ako by ma bol prišiel vyprevadiť...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na krádežiach munície si mohli privyrobiť aj vojaci. Sklady sa majú strážiť inak

Investície do zabezpečenia munície a ďalších vojenských objektov chýbajú už roky.

KOMENTÁRE

Kým nezmizne MiG, Gajdoš bude v kresle

V normálnom štáte by sa minister obrany rána vo funkcii nedožil.

DOMOV

Historička: Nerobme rovnaké chyby ako Rimania pri utečencoch

Vždy ju zaujímal stret civilizácií a spôsob, ako sa dokážu integrovať.


Už ste čítali?