Marián Minárik-Častovský
Priznanie, Protest a Blesk
Nedeľná chvíľka poézie, ktorá nikoho nezabije.
Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou
Trochu oneskorená nedeľná chvíľka poézie. Verše pri slnečnom súmraku...
Pre dnešnú Nedeľnú chvíľku poézie vám predkladám myšlienky dvoch dávnych japonských básnikov. Po svojom som preložil ich haiku do slovenčiny...
Zatiaľ sme sa dohodli ja a Alenka Dúhová, že každú nedeľu presne o 14:00 hod. budeme na blogu.sme uverejňovať nedeľnú chvíľku poézie. Nepridáte sa k nám ešte niekto?
Uverejňujem báseň na želanie neznámeho autora. Poprosil ma o to...
Informácia o mojom čine je krátka, no nechcem ju zverejňovať na titulke, pozrite si ju ďalej...
Na lavičke zvečera dievča slzy roní. Snáď stratilo frajera? Či sa oňho bojí?Pýtam sa jej: Povedz zlato, prečo sa ti chveje hruď? Ale ona na to: Ujo, strašne ma bolí zub!