Keď sme raz pricestovali k starým rodičom do Dvora Králové nad Labem, babička nám so smútkom oznámila, že veľkú čerešňu, ktorú kedysi zasadil jej tatínek ako prvý ovocný stromček na pozemku, kde si potom postavili dom, bude treba zrezať. Vraj je už privysoká a jej vetve prekážajú elektrickému vedeniu.
Aj sa tak stalo. Keď čerešňa padala, babičke i dědovi tiekli slzy.
Ja som však dostal nápad!
Z mohutného pňa čerešne som si dal odrezať približne sedemdesiat centimetrov vysoký klát. Babička sa ma pýtala, na čo to bude, vari nie na rúbanie dreva. Ubezpečil som ju, že to nebude na rúbanie dreva, ale že jej neprezradím, aký zámer mám s kusom kmeňa.
Krátko na to mali babička s dědom 50. výročie spoločného života. Ako darček sme im kúpili rekreačný pobyt vo Vysokých Tatrách.
Ja som sa podujal v tom čase - spolu s ich psíkom Terikom - strážiť dom a polievať záhradku. V aute som si však z Bratislavy priviezol moje rezbárske dláta, ktoré som už akosi pridlho nebrúsil, gumové kladivo, šmirgle a podobne.
Len čo rodičia odcestovali, vybral som klát čerešňového dreva doprostred dvora. Najskôr som ho rozštiepil na dve rovnaké polovičky. Sused mi ich zadnú stranu ohobľoval. Ja som vybral z nich zčernalé stredové jadro a pustil som sa do práce. Za týždeň som mal z jednej polovičky vyrezanú hlavu fúzato-bradatého muža a za ďalší v hrubých obrysoch hlavu ženy. Tú som však do návratu starých rodičov nestihol celkom dokončiť.
Ale očakávaný úspech sa dostavil aj tak. Opäť boli pri tom slzy. Babička sama natrela muža terpentínom. Chcela natrieť aj ženu, ale na tej som ešte musel trochu zapracovať, takže tú sme ukryli do drevárne na chvíľu, keď budem mať čas ešte na nej pokračovať.
Ten čas ale akosi pridlho neprichádzal. Najskôr zomrela babička, potom aj dědeček. Ja som však na svoj sľub nezabudol a po dlhých rokoch som sa v jedno leto konečne dostal k tomu, že som mohol dokončiť aj ženu.
Natrieť terpentínom ju však už nemal kto. Preto je žena bledšia ako muž...
